Táto stevardka bola na palube všetkých troch parníkov pri vážnych nehodách a katastrofách, ktoré ich postihli. „Slečna Nepotopiteľná“, ako bola prezývaná, však všetky havárie prežila a zomrela až vo veku 83 rokov na zlyhanie srdca. Jej prítomnosť pri všetkých katastrofách by sa mohla zdať ako príliš veľká náhoda.
Violet Constance Jessopová sa narodila 2. októbra 1887 v Argentíne, kam jej rodičia emigrovali z Írska. Mala osem mladších súrodencov, pričom tri z nich zomreli. Keď rakovina rodine vzala otca, mama sa so šiestimi deťmi vrátila do Británie. Znovu sa vydala a pracovala ako stevardka na lodiach spoločnosti Royal Mail Line. Violet bola v tom čase v kláštornej škole. Pre zdravotné problémy sa však matka musela práce vzdať a Violet pokračovala v jej šľapajach. Najprv sa plavila na lodi Orinoco spoločnosti Royal Mail Line, potom prešla k White Star Line a 14. júna 1911 nastúpila ako 23-ročná na Olympic. Pracovala 17 hodín denne a dostávala plat 2 libry a 10 šilingov mesačne. Na Olympicu zažila prvú nehodu, keď sa parník 20. septembra 1911 zrazil s krížnikom HMS Hawke.
Potom dostala šancu pracovať na Titanicu. Na jeho palubu nastúpila 10. apríla 1912. Už o päť dní luxusná loď klesla na dno. Violet Jessopovej sa ušlo miesto v záchrannom člne. Jeden z dôstojníkov ju tam posadil, aby cestujúcim predviedla, že je to bezpečné. Keď už čln spúšťali na vodu, dôstojník jej podal malé bábätko, aby sa oň postarala. Po ôsmich hodinách pasažierov z člna vylovila loď Carpathia. Tam k nej priskočila neznáma žena, bez jediného slova jej bábätko vytrhla z rúk a zmizla.
Počas prvej svetovej vojny sa Violet plavila na nemocničnej lodi Britannic, ktorá 21. novembra 1916 v Egejskom mori narazila na mínu a rýchlo sa potopila. Zahynulo 30 ľudí, ktorí sa predčasne spustili v člnoch na vodu a vtiahla ich lodná skrutka. Aj Violet bola v jednom z týchto člnov. Keďže však stavbu lodí dobre poznala, podarilo sa jej tejto skrutke uniknúť. Pritom si silno udrela hlavu o trup lode, ale jej husté vlasy náraz stlmili. Až po rokoch, keď sa sťažovala na silné bolesti hlavy, jej lekár zistil, že pri nehode lode utrpela fraktúru lebky.
Ani tieto katastrofy ju neodradili od práce stevardky a po vojne sa už opäť plavila na Olympicu. Tu stretla aj svojho budúceho manžela, o 10 rokov staršieho stevarda. Manželstvo však nebolo šťastné a po pol roku sa rozpadlo. Po rozvode zmenila zamestnávateľa a pre spoločnosť Red Star Line pracovala na plavbách okolo sveta. Na konci kariéry sa vrátila k svojmu prvému zamestnávateľovi – Royal Mail. V roku 1950 ako 63-ročná odišla do dôchodku. 5. mája 1971 zomrela prirodzenou smrťou.
